Môj najťažší pretek

... sa zacal 3.9.2005. Cyklisticky MTB maraton "Zelena stopa" v Banskej Bystrici mam rozbehnuty dobre, idem spolu s dvoma jazdcami a priatelmi pricom striedame spicu aby sme si to na konci 105km trate mohli pred cielom ferovo rozdat. Priblizne v polovici je na lesnej ceste v zjazde zavreta kovova rampa a mne je sudene ist prave vtedy na cele pretekov rychlostov cca 45km/h. Niesom schopny zabranit zrazke ktoru som uz videl, bolo to asi 1 mesiac predtym a snivalo sa mi to. Je to neuveritelne, ale ten hrozny sen sa skutocne naplnil.. Tmava hrdzava zavora splyvajuca s okolim mi lame kosti, trha cievy a nenavratne poskodzuje nervy pravej nohy.
Vykriky do neba.. ..toto nie ..75 minutove cakanie na zdravotnu pomoc.. ..nepoznana bolest, to su startove signali mojho najdlhsieho preteku a ja sa MUSIM vydat na trat......

Takto to zacalo...

Najvacsi problem neboli zlomeniny, ale mojimi vlastnymi kostami preseknuta cieva, pricom hrozilo, ze o nohu pridem. Je stastie, ze prezila takmer 7 hodin bez krvi a ze vtedy, v sobotu v noci, sluzil lekar ktory je v tejto oblasti "profik".. Rekonstrukcia cievy trva vyse 6 hodin, dve hodiny po operacii sa tepna opat trha a operacia sa opat opakuje.


Nohu bolo nutne narezat ako spekacku.
Zadny rez je operacna rana, bocny rez bol spraveny umelo aby dovolil puchnucemu svalu vyjst von a zabranil tak zaskrteniu vsetkych teraz uz funkcnych ciev. Nemohol som tomu uverit.

Takto to pokracovalo...

Moje telo bolo zvyknute na dennu 4 az 6 hodinovu fyzicku zataz. Prvych 10 dni som bol prostrednictvom hadiciek, ihiel a katetrov priviazany k posteli, mal som abstinencne priznaky v podobe bolesti celeho tela a depresii.
Svaly ktore sa formovali desatrocia zmizli behom desiatich dni...
Na nohach som sa dokazal udrzat priblizne 2 minuty.

Lieky ktore ma mali liecit mi sposobovali pocity, ktore by sa dali prirovnat k vyrastaniu zihlavy z kazdeho kuska mojho tela. Usi som mal opuchnute ako zeny z kmena bongo, telo mi horelo.

Rany mi ku koncu museli nasilu stiahnut "nitou" ktora pripominala elektricky kabel.

10. tyzden. Nohu mi stale drzi pokope kovova konstrukcia. Jednotlive trne sa vsak vplyvom treningu zacali zapalovat a po ich odstraneni mohlo dojst opat k zlomeniu nohy. To by znamenalo trojmesacny krok spat, ja som vsak daval pozor..

13. tyzden

Treningy na trenazeri so zelezami ktore mi vychadzali z kosti a ktore mi casto udierali o ram bicykla. Je to odporny pocit.

SUMAR
Najskor to bolo 5 operacii. Noci a dni plne bolesti, nekonecneho utrpenia, 2-mesacny pobyt v nemocnici, neskor prve kroky, potom prve nemotorne dotyky s pedalmi mojho bicykla. Teraz je to opat kazdodenny trening, dokazal som sa vratit spat a v cyklistike aj vyhravat, s viziou prace profesionalneho sportovca ci ziskania titulu majstra sveta v zimnom triatlone sa vsak musim navzdy rozlucit. Neuveritelne vela driny je v nenavratne.
Vsetko je naraz tazke a moj skodoradostny Osud sa somnou bavi dalej, celkom sa mi zrutil svet. Jedine co viem je, ze musim ist dalej, len neviem kade, ani preco..
Chcem preto so zlomenym srdcom a s vyrazom zbiteho a zmoknuteho psa tomu mojmu Osudu odkazat nasledovne:
"Mozes mi skakat po hlave pretoze z tym nemozem nic urobit, akurat rozmyslat za co to vsetko.. Ked sa vsak na moj ucet dotknes mojich blizkych, tak si ta tam, na druhej strane v nekonecnej vecnosti najdem. Mojim noham neujdes aj ked su uz teraz ine a potom skoro pochopis, ze to bude zaciatok tej najväcsej pomsty mojho bytia..."