Treningy na trenazeri so zelezami ktore mi vychadzali z kosti a ktore mi casto udierali o ram bicykla. Je to odporny pocit.

SUMAR
Najskor to bolo 5 operacii. Noci a dni plne bolesti, nekonecneho utrpenia, 2-mesacny pobyt v nemocnici, neskor prve kroky, potom prve nemotorne dotyky s pedalmi mojho bicykla. Teraz je to opat kazdodenny trening, dokazal som sa vratit spat a v cyklistike aj vyhravat, s viziou prace profesionalneho sportovca ci ziskania titulu majstra sveta v zimnom triatlone sa vsak musim navzdy rozlucit. Neuveritelne vela driny je v nenavratne.
Vsetko je naraz tazke a moj skodoradostny Osud sa somnou bavi dalej, celkom sa mi zrutil svet. Jedine co viem je, ze musim ist dalej, len neviem kade, ani preco..
Chcem preto so zlomenym srdcom a s vyrazom zbiteho a zmoknuteho psa tomu mojmu Osudu odkazat nasledovne:
"Mozes mi skakat po hlave pretoze z tym nemozem nic urobit, akurat rozmyslat za co to vsetko.. Ked sa vsak na moj ucet dotknes mojich blizkych, tak si ta tam, na druhej strane v nekonecnej vecnosti najdem. Mojim noham neujdes aj ked su uz teraz ine a potom skoro pochopis, ze to bude zaciatok tej najväcsej pomsty mojho bytia..."